Duma polnočno - detsko - lízatková

Autor: Soňa Podstupková | 5.4.2011 o 9:53 | Karma článku: 4,31 | Prečítané:  731x

Kedysi bola polnoc niečím magickým a výnimočným. Taká silvestrovká noc s ohňostrojom, ktorý sme pozerali s očami zalepenými od niekoľkohodinového spánku, ktorý sme už stihli absolvovať... To bolo ako nakuknúť na dospelosť cez kľúčovú dierku!

Dnes je to dosť otravná a vynútená súčasť každého dňa, vďaka ktorému si pravidelne uvedomujeme, že sa dnes zase nevyspíme. Zajtra je treba vstávať, osprchovať sa, nájsť dve rovnaké ponožky, nechať si ujsť autobus, počúvať trojhviezdičkové debaty násťročných spolucestujúcich, stúpiť do psieho prekvapenia na trávniku, zabudnúť si mobil, nechať si vynadať pani predavačkou a ešte kopec iných radostí, kvôli ktorým sa s úsmevom ráno vykopávame z perín...

 

Ale na druhej strane, byť dieťaťom - napriek oným trblietavým momentom a pozeraniu sobotných rozprávok, keďže sa nám siedma hodina ranná zdala ako skvelý čas na víkendové vstávanie- tiež nebolo veľmi ľahké. Napríklad sme nikdy kvôli polnoci alebo akémukoľvek inému času v tvare 2x:xx nevideli konce filmov. Obzvlášť mi utkveli v pamäti umelecké skvosty Armaggedon a G.I. Jane, ktoré mali bez záveru... povedzme trochu prázdnejší príbeh.

 

Ako nedospelý jedinec nemôžete ísť nikam von sám, musíte konzumovať drožďovú nátierku a špenát. Teda jedlá, ktoré nechcete jesť, cítiť a vlastne sa na ne ani pozerať. V pravidelných intervaloch počúvate, že niečomu nerozumiete a že ste na to (množina zahrňujúca celý vesmír. Mimo Milky Way. Tú môžete zjesť po obede) ešte príliš malý. Celý deň bojujete o hračky s rozmaznanými spratkami, musíte tráviť čas spánkom, aj keď je na svete toľko vecí, ktoré by sa dali strčiť do nosa a musíte chodiť na karnevaly.

Tie sú pomerne veľkou záťažou vo všetkých smeroch aj pre dospeláka, ako dieťa ich však navštevujete nedobrovoľne, prakticky v pracovnom čase a s kolegami, ktorých v konečnom dôsledku nemusíte mať ani nijak extra radi (to, že s niekým spíte v jednej miestnosti ešte nič neznamená. O tom by vedeli aj veľkáči hovoriť, písať, kresliť a nadávať). Aby toho nebolo málo, nemôžete sa z tejto veselosti odprevadiť domov, keď vás to prestane baviť (čo sa stane). Nemáte totiž kľúče a je dosť veľká pravdepodobnosť, že ani neviete, kde bývate...

 

Ako to tak vidím dnes, najideálnejšie by bolo spojiť ten poobedňajší spánok s tým, že niečomu rozumiete. A tú Milky way si môžete dať kľudne aj pred obedom, keď sa nikto nepozerá:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?